nie stíhačky. Proste akosi nestíham. Asi starnem (kto nie? nech sa prihlasi, na vrátnici v pionierskom paláci... i keď odtiaľ by ho hneď hnali... pokiaľ teda nepozná cestu cez záhradu)... Ale sa zamotávam. A asi preto nestíham... hmmm, musím pouvažovať.... ok, až potom.
Bolo mi už vytknuté, že som dávno nič nenapísal na tento blog. Pravda pravdúca ... Chcel som napísať veci len okolo včelárenia, lenže po roku sa to všeto viac menej opakuje. Kto nie je včelár, toho nejaké datailiky zmeneného postupu práce alebo kadejáke "udelátko" nezaujíma. Skúsený včelár to už videl, pozná, zažil, načo by čítal...
Mám taký mnohoročný projekt = MARINGOTKA. Kúpil som starú maringotku niekedy začiatkom roka 2014. Plány boli, že ju prerobím sčasti na kočovný voz pre včely, sčasti na sklad. Neskôr som sa rozhodol, že včely tam nebudú - hlavne kvôli riziku nutnosti vypálenia v prípade nákazy včelím morom.
Jeseň 2016 je tu, a konštrukcia ešte nie je pripravené na oplechovanie...
Ďalšou kapitolou je moje POLE. Pole neorané, teda pardón, bolo orané. Aj kultivatorované, aj konským hnojom (čerstvým, žiaľ) hnojené.....
Aspoň tekvici sa ako-tak darilo aj to priamo na slame-hnoji:
Okrem vysiatej ďateliny (aj to nie veľmi slávne) sa tam ničomu nedarilo. Pôda je hrozná, hnojom nehnojená roky rokúce. Len íl a kamene.
Dokonca ja vysadene topinambury, ktore sú pliaga a rozrastajú sa inde ako besné, tak tu ledva živorili:
Malý experiment so sadením zemiakov priamo do slamy bol nad očakávania úspešný.
Je pravda, že sa ich urodilo asi tolko, koľko sme zasadili, čiže nic moc. Ale zemiaky sadené priamo do pôdy - klasickým spôsobom - mali úrodu ani nie polovicu toho, čo som zasadil. A aj tie čo sa urodili vo voľnej pôde boli maličké.
Poučenie = treba hnojiť. Potrvá to ešte dlho, kým bude v pôde viac humusu, ale pracujem na tom.
